Poľnohospodárska pôda a jej vývoj

Pôda je prírodný zdroj našich potravín, ktorá má nevyčístiteľnú hodnotu. Je zdrojom potravín nielen pre ľudí, ale i pre hospodárske zvieratá. Vďaka pôde môžeme pestovať plodiny, ktoré kontinuálne  poskytujú suroviny nielen pre potravinársky priemysel, ale taktiež chemický i farmaceutický. Na našom území práve obilniny zaberajú až 50% plochy ornej pôdy.

Poľnohospodárska pôda na Slovensku

Na území SR rozlišuje nasledovné poľnohospodárske oblasti, v ktorých sa pestuju plodiny:

  • kukuričná - je najväčšou výrobnou oblasťou na Slovensku a zaberá až 38% z poľnohospodárskej pôdy,
  • repárska - je najmenšou výrobnou oblasťou a tvorí iba 7,5% z poľnohospodárskej pôdy,
  • obilninárska - táto výrobná oblasť je zastúpená takmer vo všetkych klimatickych regiónoch a predstavuje až 20% podiel z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy na Sovensku.
  • zemiakárska - druhá najmenšia výrobná oblasť, 8% zastúpenie. Je charakteristická krmovinárskym, obilninárskym a zemiakárskym zameraním. Sú pre ňu charakteristické TTP a pasienky.
  • krmovinárska - je druhá najväčsia výrobna oblasť, ktorá zaberá až 26% z výmery pôdneho fondu. Nachádza sa hlavne v horských a podhorských oblastiach, z čoho TTP tvoria viac ako 70%.

Doc. Ing. František Čuba CSc.

populárny český agronóm, ktorý manažoval Jednotné roľnícke družstvo Slušovice v čase jeho najväčšej slávy. Od roku roku 2013 je poradcom prezidenta pre oblasť poľnohospodárstva a hospodárstva.

Jednotné roľnícke družstvo Slušovice

Kto si rád zaspomína do nedávnej histórie a má rád RETRO, odporúčam mu nasledovné video o stave poľnohospodárstva z čias minulých. Doc. František Čuba je človek, ktorý spojil  17 poľnohospodárskych podnikov do jedného veľkého megaprojektu - JRD Slušovice :-),

možno vám to niečo hovorí, kto sa zaujíma o problematiku poľnohospodárstva. Vo svojich časoch to bolo družstvo, ktoré nemalo v celom Československu konkurenciu, vlastnili viac ako 6 000 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorú obhospodárovali. Svojou výrobou dokázali zabezpečiť prísun rôzneho ovocia a zeleniny pre celý Zlín. Družstvo v roku 1989 malo hodnotu základného imania v hodnote 2,2 miliardy korún a ročná produkcia predstavovala 6,3 miliónov korún. Čo sú na tú dobu obdivuhodné čísla.

Dovážajme zo západu, veď je to modernejšie!

Žiaľ veľa vecí sa nástupom supermodernej a konzumnej doby zmenilo k horšiemu. Úmyslom bolo čo najrýchlejšie narušiť potravinovú samostatnosť Slovenska v čom sme veľmi vynikali a presvedčiť nás, že potrebujeme super-zeleninu a ovocie zo západu, ktorý v tej dobe spotrebovali na hnojenie na 1 ha pôdy 350 kg hnojív, pričom MY sme používali 175 kg. Faktom je, že celý proces bol jeden otrasný a cieľený úmysel západu. Poľnohospodárske družstvá sa rozbili, zanikli a ľudia, ktorí žili svojou prácou zostali bez tak bez roboty.

Dokument o fungujúcom družstve Slušovice

Stav živín na Slovenskej hrudi

V rokoch 1960 až 1970 bol na území Slovenskej republiky zozbieraný materiál vzoriek pôdneho materiálu, ktorý je doposiaľ uschovaný pre možné výskumy. Mariá Benka, ktorý je na Slovensku zakladateľom pedológie - náuky o pôde sa pokúšal zozbierať aktuálny materiál a vyhodnotiť stav živín v pôde a celkovú jej vyčerpanosť. Žiaľ v našom štáte nie je zájem, aby sa také porovnanie robilo, nakoľko nie je záujem takúto analýzu uskutočiť. Pôda sa po rozpade družstiev rozdrobila medzi roľníkov a členov družstva, preto je tak dnes obtiažné zisiť globálny výživový stav pôdy. Na Slovensku máme inštitúciu, ktorá celoplošne monitoruje živinový režim a pH pôdy, 

povinnosť však majú iba družstvá a majitelia pôdy s výmerou väčšou ako jeden hektár. Povinnosťou je, aby vlastník pôdy, ktorý ju pravidelne obrába, obhospodáruje a využíva na poľnohospodárske účely zabezpečil pôdne vzorky raz za 6 rokov podľa stanovených predpisov. Vo vzorkách je sledovaná pôdna reakcia, potreba vápnenia, obsah prístupných živín ako je fosfor, draslík a horčík. V prípade potreby si ďalej zistuje obsah humusu, železa, medi, zinku, ale i rizikové látky ako ťažké kovy, ktoré vstupujú do potravinového reťazca a môžu negatívne ovplyvňovať naše zdravie.

Agrochemické skúšanie pôd je súčasťou agrárnej politiky od úrovne podniku pri voľbe racionálneho hnojenia až po makroekonomické využitie, 
kedy výsledky ASP poslúžia ako podklad pre programy v oblasti výroby rastlinných komodít či environmentálnej prevencie a správy 
poľnohospodárskeho pôdneho fondu vo vlastníctve štát.

na článku sa pracuje